"Hra na zločin" a ochrana fudskej dóstojnosti

Abstract

V posledných rokoch sa na róznych súdnych fórach objavujú kauzy, kde je štát žalovaný za obmedzovanie aktivít, ktoré podfa žalobcu "nikomu neškodia" a sú len "virtuálnou realitou", "simuláciou zakázaného", resp. "hrou na zločin". V USA ide napr. o virtuálnu det­skú pornografiu, v Európe zasa o laserovú hru simulujúcu zabijanie ľudí, či o tzv. hod trpaslíkmi. Obhajcovia týchto aktivít argumentujú, že pri nich buď úplne ab­sentuje reálna obeť (virtuálna detská pornografia, la­serová simulácia zabíjania), alebo tu reálna obeť síce svojím spósobom je, ale so svojou pozíciou súhlasí, je za ňu platená, a navyše jej nevzniká prakticky žiadna fyzická ujma (hod trpaslíkmi). Nasledujúci text pri­bližuje, ako sa s touto otázkou vysporiadal Európsky súdny dvor, Komisia OSN pre ľudské práva a Najvyšší súd USA.