Idei (Apr 2016)
Сьорен К'єркеґор і концепція публічності
Abstract
Oprávnenie hovoriť o Sørenovi Kierkegaardovi z pohľadu náuky o spoločnosti je možno z viacerých hľadísk diskutabilné. Má Kierkegaardovo učenie nejaký význam z aspektu teórie spoločnosti, vypovedá niečo k zákonom vývoja a najmä štruktúry spoločnosti? Je iba čistou špekuláciou alebo je relevantné ako východisko posudzovania spoločenského konania a postojov jednotlivca? Je využiteľné aj v inej historickej situácii, povedzme z hľadiska chápania a vysvetľovania koordinácie a regulovania činnosti členov istej konkrétnej spoločnosti? Otázku možno naformulovať ešte aj inak, napríklad takto:Ak by sme povedali, že Kierkegaard oddelil morálku od historických a spoločenských skutočností, „odhistorizoval“ chápanie jednotlivca a vytrhol ho zo sociálnych väzieb (najmä preto, aby zdôraznil jeho nezastupiteľnú výlučnosť a jeho osobnú zodpovednosť pred Bohom), pripúšťame, že takýto jednotlivec prežíva problémy spoločnosti ako problémy priamo súvisiace s jeho vlastnou existenciou? Alebo aj takúto súvislosť medzi individuálnym vedomím a spoločenskou situáciou z Kierkegaardovho pohľadu odmietame? Ponúka sa nám v tejto súvislosti ešte ďalšia otázka: môžeme zároveň jedným dychom tvrdiť, že Kierkegaardove názory na ľudskú pospolitosť, názory ktoré reflektujú otázky explicitnej a implicitnej kultúry národa a spoločnosti, prípadne ktoré si všímajú otázky jazyka a komunikácie ako prostriedku výmeny informácií medzi ľuďmi, ako aj mnohé ďalšie ním nastoľované problémy z tejto a príbuzných oblastí, majú alebo nemajú význam z pohľadu všeobecnej teórie spoločnosti? Boli alebo neboli, sú alebo nie sú takéto postoje sociologicky relevantné? Pravdaže, hovoriť o sociológii v období Kierkegaardovho života možno nanajvýš ako o špekulatívnej filozofii spoločnosti, o politickej vede (v tých intenciách, ako ju chápal Saint-Simon: „science politique“), prípadne o špekulatívnej filozofii dejín, ktorá najmä z metodologického hľadiska ešte neniesla základné znaky sociologických postupov, ako ich poznávame v neskorších obdobiach a v súčasnosti. Søren Kierkegaard vo svojich prístupoch k spoločnosti opisoval a využíval predovšetkým psychologické a kultúrne determinanty spoločenskej situácie. Jeho výklad sociálnych javov mal najmä psychologické pozadie spestrené niektorými kulturologickými aspektami, v tomto zmysle bol teda pomerne jednostranný a nesystémový. Každá snaha po systéme však, ako vieme, vyvolávala v Kierkegaardovi razantnú vlnu odporu. O všeobecnej prípadne aplikovanej sociológii môžeme teda u Kierkegaarda hovoriť vždy len s výhradami, výstižnejšie by azda bolo používať termín sociálna psychológia alebo jednoducho „názory na spoločnosť“ alebo názory na „život spoločnosti“.
