Envigogika (Dec 2011)

Čo očakávam od roku 2012

  • Mikuláš Huba

DOI
https://doi.org/10.14712/18023061.347
Journal volume & issue
Vol. 6, no. 3

Abstract

Read online

Vážení priatelia, je nám všetkým jasné, že v nasledujúcom roku sa môže stať čokoľvek, a predchádzajúci rok nám v tomto smere poskytol nemálo ponaučení. Ale sú veci, ktoré sa dajú predpokladať takmer s istotou. Napríklad to, že nás bude zamestnávať vývoj v mnohých nekľudných regiónoch: od arabského sveta, Iránu či Pakistanu, cez subsaharskú Afriku, Čínu, Rusko, strednú Áziu až po Kórejský polostrov, strednú Ameriku a ktoviečo ešte iné. Nik asi nepochybuje o tom, že bude pokračovať dramatická diskusia o budúcnosti Eurozóny, Eura i celej Európskej únie. Bude stále zrejmejšie, že náš dlh rastie a že žiť na stále rastúci dlh sa dlhodobo nedá. Stále jasnejšie bude však aj to, že ten dlh nemá len povahu finančnú či ekonomickú, ale aj kultúrnu, ekologickú a etickú. Som presvedčený, že bude pokračovať aj nemecká revolúcia vo sfére energetiky. Veľmi dúfam, že podnetnú diskusiu o budúcnosti sveta prinesie príprava na Summit OSN Rio+20. Na samotnom summite, kde by sa malo hovoriť o zelenej ekonomike, by som privítal všeobecnú akceptáciu nástrojov environmentálnej ekonomiky, od zdanenia škodlivých aktivít až po náhradu dávno prekonaných, a pritom stále ešte glorifikovaných indikátorov typu Hrubý domáci produkt takými ukazovateľmi, ktoré skutočne komplexne odrážajú udržateľnosť a kvalitu nášho života. Pri rozhodovaní o zefektívnení fungovania globálnych inštitúcií, ktoré sa má taktiež udiať v Riu, by ma potešilo, keby došlo k zrovnoprávneniu environmentálneho piliera v štruktúre OSN. To napokon navrhoval vedúci československej delegácie na Summite Zeme, Josef Vavroušek, už pred 20 rokmi. Na Slovensku nás čakajú parlamentné voľby, ktoré ponúkajú niekoľko možných rozuzlení: od dominancie jednej strany až po čosi ako pravo-ľavá koalícia, onen známy „kočkopes“ Václava Klausa, ktorý zametá hriechy minulosti pod koberec. A napokon si viem predstaviť úspech antistraníckej politiky a nezávislých osobností. Nielen ako prejav voličského znechutenia z vládnucej partokracie, ale aj ako nadviazanie na odkaz Novembra´89, vízie Václava Havla o nepolitickej – čiže nadstraníckej – politike a občianskej spoločnosti. Veľmi by som si želal, aby sa česká a slovenská spoločnosť neutopili v domácich problémoch, ale aby reflektovali aj globálne výzvy. A nielen pasívne ich registrovali, ale aktívne im čelili, pomáhali odkázaným a snažili sa byť na tej správnej strane barikády. Pre český Rádiožurnál, 1.1.2012, Mikuláš Huba, Bratislava