Prírodné a umelé ako problém identity a udalosti

Abstract

Text sa pokúša hľadať odpovede na problém súčasných vypuklých dichotómií ako napr. virtuálne-fyzické, prírodné-umelé a cez to aj subjektívne-objektívne. Snaží sa ukázať, ako sa v súčasnej spoločensko-politickej situácii tieto hranice stierajú a poukazuje na problémy pri ich definovaní pomocou klasických pojmov. Ako problematický sa ukazuje rozpor medzi pevnou identitou a fluiditou. Na analýzu tohto rozporu používa text Georga Pichta Pojem prírody a jeho dejiny a tiež koncepciu udalostnej hermeneutiky Clauda Romana. Obaja sú pritom rozvíjateľmi myslenia Martina Heideggera. Ukazuje sa, že problém tejto dichotómie drieme v identite transcendentálneho subjektu, vo vymedzení subjektívneho vnútra človeka oproti vonkajšku a vo vymedzení prírody nie ako fysis, ale ako kvantitatívneho sveta. Riešením tohto problému sa u skúmaných autorov ukazuje problematika temporality. Takéto dynamické uvažovanie o svete i o existencii sledujú obaja autori svojimi koncepciami vystupovania-zo-seba, energie, troch modalít času, udalosti a advenanta, v ktorej sa namiesto vnútra, pevnosti a plnosti postuluje vystupovanie zo seba, proces a ničota. Pre oboch je zároveň podstatné iné nazeranie na existenciu človeka, pričom toto má úzky súvis s umeleckým prebývaním človeka vo svete. Výsledkom tak je iné uvažovanie o svete a o prírode, v ktorom sa ponúka odlišné riešenie súčasného problému prestupovanie virtuálneho a fyzického.

Keywords

• Udalosť
• virtualita
• advenant
• Georg Picht
• Claude Romano
• Martin Heidegger